Dušan
Makovický (1866 - 1921)
Narodil sa
10. decembra 1866 v Ružomberku ako posledné deviate dieťa. Po
troch rokoch mu zomrela matka Anna (rod. Pálková), a o výchovu
rodiny sa staral otec. Ten už roku 1840 spoznal v Bratislave Štúra
a pod vplyvom jeho ideálov zostal verný slovenskému národu,
aktívne sa zúčastňoval na všetkých národných podujatiach
a viedol k tomu aj celú rozvetvenú rodinu. Založil v Ružomberku
kupecký dom a odchoval celú plejádu mladých slovenských
obchodníkov a priemyselníkov. V otcovom diele pokračovali
dvaja synovia. Mladý Dušan však nemal záujem o obchodnú činnosť.
Po základnej škole v Ružomberku absolvoval gymnázium v Šoprone,
kde sa stretol s viacerými slovenskými študentmi. Spolu s
Matejom Bencúrom - Martinom Kukučínom prešli roku 1885 študovať
medicínu na lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Roky
pražských štúdií mali na Makovického mimoriadne silný
vplyv. Zoznámil sa tam so skupinou slovenských vzdelancov ( V.
Šrobár, M. Hodža, J. Blaho, F.Votruba) - neskoršími
hlasistami, ktorí sa usilovali nájsť novú cestu pre národné,
kultúrne a mravné obrodenie Slovákov. Medzi nimi bol aj Albert
Škarvan, poslucháč medicíny, s ktorým ho životný
osud spojil pevnejšie. V Prahe sa zoznámil s literárnym dielom
a filozofiou Leva Nikolajeviča
Tolstého a jeho učeniu zostal verný po celý život.
Medicínu však neštudoval len v Prahe. Po ťažkostiach s rigoróznymi
skúškami prešiel do Innsbrucku, kde popri štúdiu začal aj
svoju prekladateľskú činnosť - zo srbštiny preložil Školskú
ikonu od Lazareviča a preklad mu uverejnili v Národných
novinách. Po čase prešiel na lekársku fakultu do Berlína,
kde sa zoznámil s ruskými vzdelancami a pod ich vplyvom odišiel
na štúdium medicíny do Moskvy. Život vo vtedajšej Moskve ho
neuspokojil a vrátil sa dokončiť štúdium do Prahy (1891). Po
štúdiách prišiel do Ružomberku, neusadil sa však tam, ale
prešiel do Innsbrucku za lekára na chirurgickú kliniku. Tam sa
stretol so svojou študentskou láskou Mimi Behrerovou, ktorá sa
vydala za iného. Do Innsbrucku prišiel ukončiť lekárske štúdiá
aj Albert Škarvan, s ktorým a s mnohými ďalšími kolegami vášnivo
polemizoval o Tolstého myšlienkach. V snahe priblížiť jeho
dielo širšej slovenskej verejnosti začal prekladať z ruštiny
do slovenčiny. Jeho najobľúbenejším Tolstého dielom bola
Kreutzerova sonáta, ktorú v tom čase preložil. V
Innsbrucku pôsobil do roku 1894. V septembri toho roku sa
rozhodol navštíviť Tolstého v Jasnej Poľane, kde ho Tolstoj
privítal hrubým, trochu šušlavým hlasom:
- O akú
stránku mojej činnosti sa zaujímate, umeleckú alebo mravnú?
- O mravnú.
- Tá je aj mne drahá ...
Pobyt u Tolstého využil na to, aby ho zoznámil s pomermi v Uhorsku. Spornou otázkou medzi nimi bol národný zápas Slovákov v Uhorsku. Tolstoj tvrdil, že patriotizmus je mysticizmus, ako bolo v stredoveku náboženstvo, preto je potrebné proti nemu bojovať.
Na konci
roku 1894 si na návrh otca otvoril ordináciu v Žiline. Bol
obetavým lekárom, ktorého trápili neduhy vtedajšej spoločnosti
- hlad, bieda a zlé životné podmienky širokých vrstiev ľudu.
Pomáhal ako mohol. Svojím konaním budil nevôľu kolegov - lekárov,
kňazov i štátnych úradníkov, lebo neuznával štátne
zriadenie, neplatil dane a vybočoval z vtedajšieho života. Naďalej
vydával diela Tolstého, najmä krátke brožúrky, ktoré
zdarma rozdával a rozosielal. V roku 1897 odišiel druhýkrát
za Tolstým. Informoval ho o svojej vydavateľskej činnosti a úplne
si získal jeho dôveru. Ešte toho roku sa Tolstoj písomne
informoval u Makovického o možnosti získať v blízkosti Žiliny
dom alebo usadlosť. Bolo to v dobe, keď uvažoval o odchode z cárskeho
Ruska.
Tretiu návštevu u Tolstého uskutočnil Makovický na prelome
rokov 1901 - 1902, keď bol Tolstoj i s rodinou na Jalte na Kryme.
Okrem týchto návštev udržiavali živý listový kontakt. Za
šesť rokov mu Makovický napísal 20 listov, dostal 10, v ktorých
sú údaje nielen o vydavateľskej a prekladateľskej činnosti,
ale aj o osobných problémoch. Tolstoj a jeho názory veľmi
ovplyvňovali citový život Makovického - pod jeho vplyvom sa
dlhé roky neoženil, bol prísny vegetarián, abstinent, veľmi
dôverčivý a obetavý.
Makovického vydanie Vzkriesenia bolo prvým knižným, neskráteným
vydaním, bez zásahu cenzúry, ktorého prekladateľ Albert Škarvan
niektoré kapitoly prekladal z rukopisu, ešte pred jeho ruským
zverejnením v časopise. Aj vlastnú literárno-publicistickú
činnosť zameral na šírenie tolstojizmu. Pre Makovického
prekladateľskú prácu je typické, že v prekladoch zdôrazňuje
ideovú stránku, vernosť myšlienky a zanedbáva umeleckú stránku.
Prekladal aj z češtiny a slovenčiny do ruštiny a zásluhou týchto
prekladov sa Tolstoj zoznámil s dielami osobností českej kultúry
(Jan Hus, Jan Komenský, Petr Chelčiský a i.).
Dielo Dušana Makovického malo v našom kultúrnom a spoločenskom
vedomí svoj význam. Aj úrady s nevôľou sledovali jeho činnosť,
urobili mu v Žiline domovú prehliadku, skonfiškovali zahraničné
knihy a časopisy, a tak nepriamo urýchlili jeho rozhodnutie odísť
zo Slovenska k Tolstému. Dôležitú úlohu v jeho živote mal
jeho dlhodobý pobyt u Tolstého v Jasnej Poľane. Pôvodne ho
zavolali roku 1904 za domáceho lekára len na zastupovanie,
pretože ich lekár odišiel do rusko - japonskej vojny, zostal
tam však natrvalo. Nebol len osobným - rodinným lekárom
Tolstojovcov, liečil pacientov z celého okolia. Zároveň bol
aj tajomníkom a dôverníkom veľkého spisovateľa. Počas
pobytu v Jasnej Poľane si starostlivo zapisoval všetko, čo súviselo
so životom, názormi a konaním Leva Tolstého. Tak vznikli
obsiahle Jasnopolianske zápisky, ktorých
úplné štvorzväzkové vydanie vyšlo až roku 1979 (!).
Makovický si získal svojou povahou v dome Tolstého úctu a dôveru
a tak ho domáci neoslovovali inak ako ´Duša´ Makovický.
Taktiež Tolstoj ho ako jediného vzal so sebou na svojom úteku
z domu.
Ani po smrti Tolstého neodišiel z Ruska, zostal naďalej v
Jasnej Poľane v rodine Tolstojovcov. V roku 1914 ho uväznili za
podpísanie výzvy proti vojne. Po októbrovej socialistickej
revolúcii sa nakazil týfom a bol na pokraji smrti. Opatrovala
ho Matrjoša Orechovová, skromné dievča žijúce v rodine
Tolstojovcov od roku 1906, ktorú si po vyliečení vzal za manželku.
Spolu s ňou sa v roku 1920 vrátil na Slovensko. S podlomeným
zdravým nebol schopný prispôsobiť sa novému životu a čeliť
novým ťažkostiam. 12. marca 1921 predčasne ukončil svoj život
v Ružomberku.
Životu a významu Dušana Makovického je venovaný biografický román Petra Zvána Ajhľa, človek! a čiastočne aj dráma Vladimíra Krivoša Tolstojovec.
